Zhubné (malígne) nádory žalúdka a dvanástnika

Kľúčovou diagnostickou metódou je endoskopické vyšetrenie žalúdka, známe ako gastroskopia, počas ktorej sa odoberajú vzorky tkaniva pre podrobné histologické posúdenie. Vzhľadom na to, že zhubný nádor v žalúdku môže vizuálne pripomínať nezhubný vred, je nevyhnutné odobrať vzorky z akýchkoľvek vredových zmien a podrobiť ich mikroskopickému rozboru.

Endosonografia predstavuje cenný doplnok ku gastroskopii. Je obzvlášť prínosná pri posudzovaní hĺbky invázie nádoru, teda či presahuje do vrstiev žalúdočnej steny, ktoré nie sú pri bežnej gastroskopii viditeľné. Táto metóda tiež umožňuje cielený odber vzoriek a poskytuje informácie o prítomnosti postihnutých lymfatických uzlín v okolí nádoru a jeho možnom prerastaní do okolitých tkanív.

Ďalšie dôležité zobrazovacie techniky, ako sú počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR), vhodne dopĺňajú endoskopické nálezy. Poskytujú presné informácie o lokalizácii zmien aj vo vzdialených oblastiach tela, potvrdzujú prípadné šírenie nádoru do ciev a detegujú vzdialené metastázy. Z tohto dôvodu sú kľúčové pre stanovenie presného štádia ochorenia pred plánovanou operáciou.

Štandardný prístup k liečbe karcinómu žalúdka zahŕňa chirurgický zákrok, konkrétne resekciu žalúdka. V závislosti od štádia ochorenia sa táto liečba dopĺňa chemoterapiou, rádioterapiou alebo ich kombináciou. Pri včasných štádiách rakoviny žalúdka, ktoré neprerastajú hlbšie než sliznicu, sa s úspechom využíva endoskopická resekcia (EMR, ESD), podobne ako pri nezhubných nádoroch.

Vo všeobecnosti platí, že nádor obmedzený na sliznicu možno endoskopicky odstrániť, ak spĺňa určité kritériá: neobsahuje vredové zmeny, jeho priemer je menší ako 20 mm, histologické vyšetrenie potvrdzuje diferencované znaky a nie je zistené šírenie do lymfatických ciev ani uzlín. Ak je nádor z rôznych dôvodov neoperovateľný a spôsobuje zúženie žalúdka, ktoré bráni prechodu potravy, je možné endoskopicky zaviesť stent (trubičku), aby sa obnovila priechodnosť pre potravu do čreva. Keďže infekcia Helicobacter pylori predstavuje významný rizikový faktor pre vznik rakoviny žalúdka, všetci pacienti s touto diagnózou by mali byť testovaní na prítomnosť tohto mikroorganizmu a v prípade pozitivity liečení. V počiatočných fázach ochorenia môže eradikácia H. pylori znížiť riziko návratu nádoru po endoskopickej liečbe

Lymfóm žalúdka, takzvaný MALT (lymfóm spojený s lymfatickým tkanivom sliznice) často vzniká na podklade chronického zápalu žalúdka (gastritídy), ktorý je vyvolaný infekciou Helicobacter pylori. U pacientov so žalúdočným lymfómom sa potvrdzuje až šesťnásobne vyšší výskyt infekcie H. pylori v porovnaní s bežnou populáciou. Špecifické príznaky lymfómu žalúdka neexistujú. Pacienti môžu pociťovať bolesti v hornej časti brucha, zaznamenať úbytok telesnej hmotnosti, trpieť nechutenstvom, vracaním alebo pocitom na vracanie. Tieto prejavy sa preto môžu podobať vredovej chorobe alebo gastritíde.

Kľúčovým vyšetrením je opäť gastroskopia, pri ktorej sa odoberá vzorka na zistenie prítomnosti H. pylori, ako aj vzorka zo samotného ložiska. Nádor sa často vizuálne podobá vredovým zmenám, typicky lokalizovaným vo výtokovej časti žalúdka.

Endosonografické vyšetrenie má zásadný význam pre predoperačné stanovenie štádia lymfómu. Doplnkovú úlohu pri určovaní rozsahu ochorenia majú počítačová tomografia (CT), ultrasonografia brucha, magnetická rezonancia (MR) a pozitrónová emisná tomografia (PET).

V prípade MALT lymfómu žalúdka v skorom štádiu, spojeného s prítomnosťou H. pylori, je základným liečebným postupom eradikačná terapia (zameraná na odstránenie baktérie), viď text nižšie. Táto liečba je v súčasnosti preferovaná pred chirurgickým zákrokom alebo ožarovaním (rádioterapiou). Pri ostatných typoch lymfómov sa uplatňuje kombinovaná liečba, zahŕňajúca onkologické a chirurgické prístupy, pričom konkrétny postup schvaľuje multidisciplinárny tím špecialistov. Po úspešnej eradikácii H. pylori, potvrdenej kontrolným gastroskopickým vyšetrením, je nevyhnutné pacienta naďalej pravidelne sledovať.