Nádory pažeráka
Nádor je definovaný ako útvar vznikajúci nekontrolovateľným a nezvratným delením buniek určitého tkaniva. V oblasti pažeráka rozlišujeme nezhubné (benígne) a zhubné (malígne) nádory, ktoré sa môžu objaviť kdekoľvek pozdĺž jeho dĺžky.
Nezhubné nádory sa nelíšia do okolia a nevytvárajú vzdialené ložiská (metastázy) v iných orgánoch. Ich rast spočíva len v odtláčaní okolitého tkaniva, nie v jeho deštrukcii. V pažeráku sa môže objaviť viacero typov nezhubných nádorov, napríklad epiteliálne (ako skvamocelulárny papilóm) alebo neepiteliálne (napríklad leiomyóm, hemangióm, lymfangióm, nádor z granulárnych buniek a gastrointestinálny stromálny tumor).
Naopak, pri zhubných nádoroch dochádza k nekontrolovateľnému deleniu buniek, aj keď už prípadná pôvodná príčina nepôsobí. Malígne bunky majú charakteristickú schopnosť prenikať do iných častí organizmu a zakladať metastázy.
Medzi rizikové faktory pre vznik nádoru pažeráka patrí konzumácia alkoholu, fajčenie, ochorenie achalázia, požitie leptavých látok (napr. lúhu), predchádzajúca rádioterapia (ožarovanie) a genetická porucha tylosis palmaris(charakterizovaná zhrubnutím kože dlaní a chodidiel). Špecificky adenokarcinóm pažeráka sa často vyvíja ako komplikácia dlhodobej gastroezofageálnej refluxnej choroby (GERD), ktorá môže viesť k vzniku Barrettovho pažeráka, následne k dysplázii a napokon k samotnému karcinómu.
Vedeli ste, že ...
v súvislosti s refluxovou chorobou sa často stretávame s predstavou, že automaticky vedie k rozvoju rakoviny pažeráka. Táto domnienka je však len čiastočne pravdivá a týka sa iba pacientov trpiacich chronickým refluxom.
U týchto jedincov môže dlhodobé pôsobenie žalúdočných štiav na sliznicu v dolnej časti pažeráka spôsobiť jej prestavbu, ktorá je známa ako Barrettov pažerák. Dôležité je pochopiť, že samotný Barrettov pažerák nie je synonymom pre rakovinu, ale skutočným varovným signálom je až zistenie dysplázie pri mikroskopickom vyšetrení vzoriek tkaniva odobratých počas gastroskopie.
Až vtedy sa objavujú opodstatnené obavy z potenciálneho prechodu do zhubného nádoru pažeráka, najmä ak ide o pokročilú formu dysplázie. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že ani prítomnosť spomínanej dysplázie u pacientov s Barrettovým pažerákom nezaručuje, že rakovinu pažeráka určite dostanú. Skôr to indikuje zvýšené riziko v porovnaní s celkovou populáciou, u ktorej bol v tejto konkrétnej skupine pacientov preukázaný vyššie percento výskytu rakoviny pažeráka
Pacienti s nádorom pažeráka často hlásia postupne sa zhoršujúce ťažkosti pri prehĺtaní (dysfágia) a neúmyselný, rýchly úbytok telesnej hmotnosti. Ďalšie možné príznaky zahŕňajú bolesti pri prehĺtaní (odynofágia), bolesť na hrudníku, zachrípnutie (ak nádor poškodí vratný hrtanový nerv) a zápach z úst (halitóza). Ak dôjde k vdýchnutiu potravy (aspirácia) alebo k prerastaniu nádoru, môže sa vytvoriť spojenie medzi pažerákom a dýchacími cestami (ezofágorespiračná fistula), čo vedie k pľúcnym komplikáciám.
V diagnostike je nevyhnutná gastroskopia s viacnásobnými odbermi vzoriek (biopsia) pre histologické vyšetrenie. Väčší počet odberov zvyšuje presnosť diagnostiky (až do 96 %), prípadne sa biopsie dopĺňajú kefkovými stermi. Bronchoskopia (endoskopia dýchacích ciest) je indikovaná pri postihnutí strednej časti pažeráka, aby sa vylúčilo šírenie do dýchacích ciest. Pomocou RTG vyšetrenia možno vykonať tzv. ezofágografiu, pri ktorej pacient vypije baryovú kašu pod röntgenovou kontrolou. Toto vyšetrenie sa používa najmä v prípade zúženia pažeráka, ktoré je nepriechodné pre endoskop.
Počítačová tomografia (CT) hrudníka a hornej časti brucha sa používa na určenie rozsahu ochorenia (staging). Na rovnaký účel slúži aj endosonografia (EUS), ktorá je však vďaka svojmu obmedzenému dosahu (niekoľko centimetrov od endoskopu) vhodná len na posúdenie lokálnej situácie v okolí pažeráka (presné stanovenie hĺbky invázie nádoru do steny a lokálne postihnutie lymfatických uzlín). Pozitrónová emisná tomografia (PET) sa využíva pri hľadaní vzdialených metastáz.
Pri benígnych nádoroch je liečbou chirurgické riešenie, ktoré je vhodné pri veľkosti nádoru nad 5 cm alebo v prípade leiomyómu spôsobujúceho ťažkosti. Preferovanou metódou je však endoskopická resekcia. Pri zhubných nádoroch je nevyhnutné tzv. multidisciplinárne plánovanie. Tím lekárov individuálne posudzuje stav každého pacienta na základe štádia ochorenia a rozsahu postihnutia pažeráka. Súčasťou tohto tímu by mali byť gastroenterológ, onkológ, rádiológ a chirurg.
Na rozdiel od niektorých iných onkologických ochorení, rakovina pažeráka sa často neprejavuje včasnými varovnými signálmi, ktoré by pomohli odhaliť ju v počiatočnom, ľahšie liečiteľnom štádiu. Znepokojujúce príznaky, ktoré môžu svedčiť o rakovine pažeráka, sa žiaľ typicky objavujú až v pokročilej fáze ochorenia.
Najčastejším ukazovateľom, ktorý by mal vzbudiť pozornosť a môže poukazovať na prítomnosť tohto zhubného nádoru, sú problémy s prehĺtaním. Tento symptóm je preto absolútne kľúčové neignorovať. Ak sa objaví, je neodkladné vyhľadať lekársku pomoc. Včasná reakcia môže byť rozhodujúca pre prežitie, pretože v ranom štádiu je rakovina pažeráka v súčasnosti úspešne liečiteľná s veľmi sľubnými výsledkami. Nie je na mieste odkladať návštevu lekára, kým sa ťažkosti z prehĺtania pevných jedál zhoršia do takej miery, že problémy nastanú dokonca aj pri príjme tekutín.
Pri určitých typoch nádorov je k dispozícii aj takzvaná ablačná liečba, ktorá spočíva v postupnom odstránení nádoru. To sa realizuje za pomoci endoskopu a zahŕňa metódy ako endoskopická mukozálna resekcia (EMR), rádiofrekvenčná ablácia, kryoterapia alebo mukózna disekcia pažeráka.
Chirurgická liečba zahŕňa odstránenie celého pažeráka (ezofagektómia) spolu s priľahlými lymfatickými uzlinami, prípadne sa využíva minimálne invazívna ezofagektómia.
V rámci nechirurgickej liečby sa často používa ožarovanie (rádioterapia) v kombinácii s chemoterapiou, čo sa označuje ako chemorádioterapia. V špecifických prípadoch je možné rádioterapiu a chemoterapiu aplikovať pred operáciou (neoadjuvantná) aj po nej (adjuvantná).
Paliatívna liečba má za cieľ zničiť alebo potlačiť rast nádorových buniek, avšak bez ambície na úplné vyliečenie. Jej hlavným zámerom je predĺženie obdobia bez príznakov a celkového prežitia. Aplikuje sa u pacientov, ktorých nádor nemožno operovať, ktorí už majú vzdialené metastázy, alebo u ktorých chirurgické riešenie nie je vhodné kvôli prítomnosti iných závažných ochorení.
Jednou z metód je stentovanie pažeráka, pri ktorom sa pod endoskopickou kontrolou zavádza samorozťažný kovový alebo plastový stent priamo do nádoru. Tento nádor často zužuje priesvit pažeráka, čím znemožňuje príjem potravy.
Stent je v podstate výstuž alebo trubica vyrobená z ultratenkých drôtikov, ktorej úlohou je udržať priechodnosť pažeráka v prípade jeho zúženia alebo úplného uzavretia nádorom.
V rámci paliatívnej liečby sa tiež využíva rádioterapia, brachyterapia alebo chemoradiácia. Pacienti s leiomyómomby mali byť pravidelne sledovaní, pretože hoci ide o nezhubný nádor, jeho rast môže utláčať okolité štruktúry pažeráka, postupne zužovať jeho priesvit a sťažovať príjem potravy. Rovnako dôležité sú pravidelné kontroly u pacientov po zákroku pre zhubný nádor.
Mgr. Miriam Dojčárová
Absolvovala štúdium nutričnej teapie a verejného zdravotníctva na Lekárskej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne a odbornú prax získala v nemocniciach v Česku a v Rakúsku, kde sa tiež podieľala na projektovej koordinácií klinických štúdií. Pôsobila ako zakladajúci člen klinickej nutričnej starostlivosti v nemocnici Bory s hlavným za meraním na chirurgických a gastroenterologických pacientov. Aktuálne je doktorandkou na Ústave experimentálnej endokrinologie Biomedicínskeho centra Slovenskej Akadémie vied, kde koordinuje vo výskumných projektoch otázku výživy.
V Gutherapy sa primárne venuje výžive onkologických pacientov a pacientov s IBD ochorením.
Objednajte sa na konzultáciu a využite jej hlboké znalosti v oblasti liečebnej výživy.
Články
Odporúčané produkty
Poraďte sa o vhodnom výbere s farmaceutkou
Získajte odborné poradenstvo a spoľahlivé informácie k výberu suplementácie pri ochoreniach tráviaceho traktu a preventívnej podpore.
