Potravinové alergie
Alergie radíme medzi prehnané reakcie imunitného systému, kedy si naše telo tvorí protilátky proti niečomu, čo naše telo spravidla nezvykne vyhodnocovať ako škodlivé. Pochopenie toho, čo alergická reakcia vôbec je a ako sa líši od iných reakcií, nám môže výrazne uľahčiť manažment ochorenia a plánovanie jedálnička.Laik často nerozlišuje medzi senzibilizáciou a alergiou a tak sa môže stať, že ho prvé výsledky u alergológa vystrašia.
Senzibilizácia znamená, že imunitný systém osoby produkuje špecifické IgE protilátky proti určitej potravine, avšak bez klinických príznakov. Táto senzibilizácia môže byť detegovaná pomocou kožných testov alebo krvných testov na špecifické IgE protilátky.
Ak sa však po konzumácii danej potraviny objavia klinické prejavy, ako je žihľavka, opuchy, tráviace problémy či život ohrozujúca anafylaxia, hovoríme o skutočnej alergii.
Potravinové alergie a intolerancie sa často zamieňajú
Intolerancia je však odlišný mechanizmus. Na rozdiel od senzibilizácie a alergie, intolerancia nezahŕňa imunitný systém (alebo aspoň nie primárne a typicky). Intolerancia je zvyčajne spôsobená:
- Nedostatkom enzýmov: Najznámejší príklad je laktózová intolerancia, kde chýba enzým laktáza na trávenie mliečneho cukru laktózy.
- Farmakologickými účinkami: Niektoré látky v potravinách (napr. kofeín, histamín) môžu mať priame účinky na telo, ktoré sa prejavujú ako intolerancia.
- Tráviacimi problémami: Zlé trávenie, narušená črevná mikroflóra a podobne.
Potravinové alergie môžu vyvolať rôzne reakcie v organizme, pričom sa rozlišujú tri hlavné typy podľa mechanizmu imunitnej odpovede:
1. IgE mediovaná alergia – rýchla reakcia (často do pár minút až hodín) s typickými príznakmi
ako opuchy, svrbenie, žihľavka, dýchavičnosť či anafylaktický šok.
2. Non-IgE mediovaná alergia – neskoršia reakcia (často hodiny až dni po expozícii), ktorá môže
spôsobovať tráviace ťažkosti, ekzémy alebo enterokolitídu.
3. Zmiešané formy alergie – kombinácia oboch typov reakcií.
Najčastejšie alergény zahŕňajú kravské mlieko, vajcia, orechy, arašidy, sóju, pšenicu, ryby a morské plody.
Tieto rozličné typy alergií si vyžadujú aj odlišné prístupy k liečbe a manažmentu a často aj odlišnú úpravu jedálnička.
Keďže pri niektorých IgE mediovaných reakciách hrozí anafylaktický šok, je spravidla nutné prísnejšie vylúčenie alergénu zo stravy.
Vedeli ste, že je šanca na možné vymiznutie alergie?
Ani IgE alergia však nemusí automaticky znamenať, že pacient už danú potravinu nikdy neokúsi. Všetko závisí na individuálnom vývoji ochorenia a najmä u detí sa odporúča častejšie prehodnocovanie stavu, keďže šanca na vymiznutie alergie je u nich vyššia ako u dospelého človeka.
Samotné vyšetrenia, či už ide o krvné alebo iné, sú len jednou z mnohých častí diagnostickej mozaiky.
Nemenej dôležitú, ak nie dôležitejšiu úlohu zohráva správna a podrobná anamnéza ako aj eliminačná diéta.
Tú navrhne lekár na základe vyšetrenia a zostaviť vám ju pomôže nutričný terapeut.
Spočíva vo vylúčení podozrivej potraviny z jedálnička na obdobie 4 až 8 týždňov, pričom sa sleduje ústup príznakov. Následne sa pod dohľadom odborníka vykonáva postupná reintrodukcia danej potraviny, aby sa zistilo, či spôsobuje reakciu.
Pri znovuzavádzaní potraviny je štandardne odporúčané zavádzať vždy len jeden druh po dobu 2-3 dní, aby ste si vedeli čo najlepšie odsledovať možné príznaky. Môžete si tiež odsledovať rôzne množstvá, rôzne formy (tepelne upravená vs. tepelne neupravené) ale aj rôzne podobné druhy, napr. kozie, ovčie vs. kravské mlieko alebo prepeličie vs. slepačie vajcia.
Pri eliminačnej diéte je dôležité:
• Starostlivo čítať etikety potravín.
• Dbať na skryté zdroje alergénov v spracovaných potravinách. • Udržiavať nutrične vyváženú stravu, aby nedošlo k deficitom. • Konzultovať diétne opatrenia s nutričným špecialistom
Ak sú výsledky vyšetrení pomerne jednoznačné a reakcie na potravinu búrlivejšie, môže lekár namiesto krátkodobej eliminačnej diéty odporučiť aj dlhodobejšie vylúčenie alergénu. Vtedy je potrebné zabezpečiť si adekvátny príjem živín z iných zdrojov potravín. Najproblematickejšiez nutričného hľadiska bývajú polyvalentné alergie spúšťané viacerými alergénmi, kedy môže dôjsť k výraznejšiemu obmedzeniu jedálnička.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je jedna z najčastejších potravinových alergií, s ktorou sa stretne aj nemálo rodičov malých detí. Často sa prejavuje najmä tráviacimi ťažkosťami alebo kožným ekzémom. U bábätiek je typické neprospievanie alebo krv či prímes hlienu v stolici. Ak je
u dojčeného dieťaťa podozrenie na túto alergiu, často musí na bezmliečnu diétu prejsť aj mamka, čo výrazne sťažuje už aj tak náročné a únavné obdobie.
Zo stravy je vtedy potrebné vyradiť:
• Kravské mlieko, smotanu
• Kyslomliečne výrobky - kefír, acidofilné mlieko, jogurty, cmar, tvaroh
• Maslo
• Syry – čerstvé aj tvrdé syry, tavené syry, smotanové nátierky
• Zmrzlinu (sorbety vyrobené len z ovocia sú v poriadku), mliečne dezerty, pudingy
• BKM môžu obsahovať aj rôzne druhy pečiva, čokolády a iné sladkosti, slané pochutiny,
cukrovinky, zmesi korenia, údeniny, konzervy, instantné potraviny a mnoho ďalších
Často je potrebné vyhnúť sa aj všetkým ostatným živočíšnym mliekam, a to z dôvodu existencie skríženej reaktivity. Ľudia a veľmi často práve deti s ABKM môžu reagovať aj na sóju. Špeciálne počas diagnostickej eliminačnej fázy je preto vhodné vylúčiť z jedálnička aj kozie či ovčie mlieko a výrobky zo sóje (vrátane rastlinných náhrad mlieka na báze sóje). Z dlhodobého hľadiska môže lekár prípadne zvážiť a odporučiť zaradenie týchto potravín naspäť do stravy.
Pri bezmliečnej diéte by sme si mali dávať pozor na adekvátny príjem vápnika, vitamínu D či jódu. Pri alergii na ryby je zasa vhodné zabezpečiť si príjem omega-3 mastných kyselín, napríklad konzumáciou kvalitného rybieho oleja, ktorý štandardne nezvykne pre alergikov predstavovať riziko (určite sa však poraďte s vaším lekárom).
Pri úplnom vylúčené mliečnych výrobkov zo stravy a špeciálne v zimných mesiacoch je určite vhodné užívať vitamín D aj vo forme doplnkov stravy. Jód si zároveň vieme doplniť konzumáciou rýb
a morských plodov, vaječného žĺtku, strukovinami, celozrnnými obilninami a preferenciou jódovanej soli.
Iné zdroje vápnika, ako sú mliečne výrobky:
• vaječný žĺtok
• obilné výrobky (pšeno, amarant, quinoa...) a celozrnné pečivo • strukoviny, tofu
tmavozelená a kapustová zelenina (brokolica, špenát, kel, kapusta...)
• orechy: najmä mandle a lieskovce
• sezamové semená a sezamová pasta tahini
• petržlenová vňať, žerucha, pažítka – snažte sa ich pridávať všade, kde je to možné (do
zemiakov, do polievky, do hlavných jedál...)
• sušené ovocie (slivky, marhule)
• Rastlinné mlieko obohatené o vápnik
Mgr. Judita Tkáčová
Absolventka Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, je zakladateľkou prvej profesionálnej nutričnej poradne zameranej na liečebnú výživu v Prešove. Svoje bohaté skúsenosti získala ako nutričná terapeutka v alergologickej ambulancii Alergoimun, kde sa špecializuje najmä na potravinové alergie a intolerancie. Je bývalou učiteľkou predmetu klinická výživa na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach a spoluautorkou knihy "Začíname s príkrmami" .
Aktívne prispieva k osvete v oblasti detskej výživy a vyvracaniu výživárskych mýtov na svojom Instagrame (@zapiskynutriholicky). Pravidelne sa zúčastňuje odborných lekárskych konferencií.
Potrebujete individuálne riešenie pre vaše stravovacie problémy? Objednajte sa na konzultáciu a využite jej rozsiahle odborné vedomosti a prax.
Články
Odporúčané produkty
Poraďte sa o vhodnom výbere s farmaceutkou
Získajte odborné poradenstvo a spoľahlivé informácie k výberu suplementácie pri ochoreniach tráviaceho traktu a preventívnej podpore.
